Príbeh našej karamelovej manufaktúry je tak trochu zázračný.
Dlhý čas som si myslela, že za jej vznikom stojí iba zhoda náhod, no dnes viem, že presne takto to malo byť…
Nikdy som nemala blízko k vareniu, či pečeniu. Moji kamaráti sa ešte doteraz smejú, ako mi raz na narodeniny kúpili bábovkovú formu a stavili sa, či nezhrdzavie skôr, ako ju použijem (: Nebolo to nakoniec také strašné, variť a piecť som sa postupne naučila. Prišli deti a kuchyňa sa stala pre mňa také tvorivé miesto, kde som občas mohla vypnúť..
Presne si pamätám, ako som raz v jednom americkom kníhkupectve
(istý čas sme tam s rodinou žili) prvýkrát zazrela nádhernú knihu receptov s názvom “Caramel”..
Úplne ma opantali krásne obrázky v nej a tak som si ju kúpila (v mojej manufaktúre má čestné miesto dodnes, aj keď som z nej nakoniec nikdy nič neupiekla (;
A potom som ochutnala prvé karamelové jabĺčko v čokoláde…
Nedalo sa im odolať, získali si ma.
Po návrate domov na Slovensko boli jednou z vecí, ktoré mi zrazu chýbali.. až tak, že som sa rozhodla vyskúšať si ich sama vyrobiť…
Dlho som o tom iba hovorila a rozmýšľala, ako na to. Skúšala som roztápať karamelové cukríky, variť salko, všetko možné (i nemožné). Nakoniec som sa rozhodla uvariť si vlastný karamel “from the scratch”,
Čo znamená “úplne od začiatku”, pretože mi záležalo na tom, aké ingrediencie použijem. Moja predstava bola, aby bola receptúra čo najjednoduchšia, no zároveň funkčná. Bola to však dlhá cesta, plná pokusov, omylov, a prihorených hrncov.
S každým ďalším som však bola o niečo múdrejšia, až sa to podarilo. Moje úplne prvé jabĺčko môžete vidieť na fotografii.
Áno, teraz sa nad ním pousmejem, ešte ma totiž čakalo veľa zdokonaľovania, práce s čokoládou, papierovačiek, labákov, vysvetľovania, no najmä prebdených nocí.
No pocit, ktorý som mala, a stále mám, keď niekto jabĺčko prvýkrát vyskúša a chutí mu, ma pri tom karamelovom hrnci drží dodnes.